Dámska jazda
Keďže Boba je už "hlava pomazaná", teda ma za sebou úspešne štátnice, pozvala nás na oslavu - dámsku jazdu, ktorá pochopiteľne začínala u nej doma, kým sa všetky zídeme. Monika prišla, keď už jedna fľaša šampanského s jahodami bola stiahnutá. Akými rečami sme si konzumáciu prvej fľaše spríjemňovali si fakt už nespomeniem. Boba totiž znova na mňa použila čarovnú zaklínaciu formulku: "Toto nebude na internete, že?" Nebude.
S Monikou sme sa videli síce iba prvýkrát v živote, ale hneď sme si padli do oka. Všetky tri máme bohaté praktické skúsenosti z oblasti štátnej a verejnej správy na tých nižších stupňoch, v ktorých sú zamestnanci denne konfrontovaní s názormi bežného občana voči tomu, čo si vymysleli tam hore, tak bolo o čom. Dokiaľ padla ďalšia fľaša šampanského a dojedli sa všetky jahody s jednohubkami, prišla na pretras hlavne jedna Pani Piča, ktorá má mozog v piči, preto je celkom prirodzené, že prišla k svojmu postaveniu cez piču. Keď tak nad tým rozmýšľam, nedokážem si predstaviť, že by sa muž dostal tak jednoducho o schodík vyššie po tom, čo dostal cez piču, aj keď odtiaľ má celkom blízko k mozgu. Nuž, to sú tie životné paradoxy!
Hodinu pred polnocou sme už sedeli v podniku, ktorý bol poloprázdny a panovala tam klubová atmosféra s asi dvadsiatimi ľuďmi. Dášenka, aby sme boli, tak ako sme pôvodne plánovali štvorica, neprišla. Môže ľutovať. Skonštatovali sme svorne, že naše malé mesto je svojim myslením príliš malomeštiacke, aby sa obyvatelia išli odviazať týmto spôsobom do tohto podniku. Zväzuje ich strach pred ohováračkami. My sme mali v paži. Možno to však bolo aj tým, čo sa prevalilo nedávno. Majiteľ podniku sa totiž
netají svojim škandalóznym životom a podnik je momentálne v nemilosti miestneho obyvateľstva. No hovorím, ľudia sú malomeštiaci!
"Kvôli kamarátke všetko! Kľudne sa zajtra aj dogrcám!" nechala sa počuť Monika, keď som povedala, že ja pijem iba červené víno. Dojalo ma to. Jasné, že sme si na to poriadne pripili. Šampanské bez jahôd predsa nie je to pravé orechové. Nahradili sme ho džbánmi neidentifikovateľného červeného moku. Spočiatku som mala pocit, že Moniku v jej siahodlhých a pútavých monológoch nikto nezastaví, ale mýlila som sa. S pribúdajúcimi pohárikmi sa naša komunikácia obmedzila striedavo na vety: "Ideme chlastať, mám slinu! Ideme huliť! Ideme tancovať!" A v pokročilých ranných hodinách slová nahradili gestá.
Monika je fakt správna baba. Ty vieš, čo? (vieš, ktorý si, teda komu je adresovaná táto veta) Možno je to aj tým, že sme rovnako všetci narodení v jednom znamení. Päťdňový rozdiel je medzi mnou a ňou a plus rok. A je tam viac podobností. Tuším týmto astrologickým veciam začnem dôverovať viac ako doteraz.
Ešte, keď sme vládali rozprávať a hladina alkoholu bola dosť nízka, aby sme začali unudenému osadenstvu robiť roztancovávačky, sme stihli rozobrať ešte zopár vtipných príhod zo života úradníčok. Je celkom bežné, že v niektorých kanceláriách nie je dostatok materiálu na vybavovanie klientov. Osobne som v bývalej práci nedostatok necítila vďaka šikovnosti priameho nadriadeného, ale viem, že podaktoré, ktorých vedúci pracovníci nie sú práve organizačné typy, si potreby do kancelárie kupovali na vlastné náklady. Monika to vyriešila inak.
"Nemám lep!" povedala šéfovi už po niekoľký raz.
"Ani ja." reagoval on bezradne.
"Tak si budem vyberať šušne z nosa a tým zalepovať obálky, do ktorých dávam rozhodnutia, lebo na to, aby som ich oblizovala nemám žalúdok." bachla mu dverami.
Do desiatich minút mala lepidlo.
Fakt sa nesere!
"Pred dvoma týždňami som žiadala o tlačivá pre klientov." hovorí znova šéfovi.
Pokrčil neurčito plecami.
"Dajte mi aspoň čisté papiere a ja si ich nafotím." nedala sa odradiť.
"Nemám." odpovedal.
"Tak si natriem kokot parmezánom a strčím si ho do piče!"
Je dobrá!
Do polhodiny mala plný stôl tlačív, o akých sa jej dovtedy ani nesnívalo. Zdá sa, že šéf je ochotný urobiť aj nemožné, aby si nestrkala kokot do piče počas pracovnej doby. Alebo možno sa zľakol, že by niečo také chcela od neho. Otázne je, či s zľakol toho parmezánu, alebo jej piče.
Kokot s parmezánom sa stal vďačnou témou na rozhovory pri káve v úradoch na najbližšie dva mesiace. O dva mesiace sa Monikina známa decentne spýtala: "Vraj si niekto u vás na úrade natiera úd syrom." Tí ľudia si dokážu tak vymýšľať! Aspoň však viete, že ak sa úradníčka v úrade usmieva, určite je to vďaka nejakému správnemu týpku z radov jej kolegýň. Som však rada, že už nie som súčasťou tohto aparátu ako zamestnanec.
V čase, keď sa nám jazyk začal pliesť viac ako pred tým. Prišlo na vyznávanie lásky. Obe sme vyjadrili radosť nad tým, že sme sa stretli a zapili sme to. Určite sme sa stretli kedysi v našej karmickej minulosti. Nepochybne.
Bobe sme svorne predviedli ako sa tancuje, čo - ako sa dnes priznala - ona vo svojej prudérnosti typickej pre znamenie Raka, chápala ako erotický tanec. A my zase jej tanec ako ako niečo mdlé a to pritom ani nemá železo namiesto stavcov v chrbte ako má Monika. Najskôr sa na nás smiala, potom sa pridala. A možno tá naša odviazanosť aj tak eroticky pôsobila na okolie. Oblizujúci pár, ktorý nás sporadicky pozoroval, sa po čase vybral spolu na záchod, ale až po tom, čo na tom
záchode bol iba on sám.
Je fakt, že dokedy sme my tri - hviezdy pokojne konkurujúce ktorejkoľvek Kráľovnej krásy, na parkete nezačali tancovať, tak všetci sedeli a neodvážili sa. Mladý, čo púšťal pesničky, bol ústretový. Niekoľko super hitov zaznelo na Bobinu počesť. Bola by od nej nevďačnosť, kedy sa neodtrhla z reťaze. Ešte aj dnes má svalovicu. A kopec krásnych dojmov.
Na parkete bolo dostatok miesta. Vyskúšala som si ako súčasť tanca aj prvý cvik z radu Tibeťanov. V kombinácii s vínom to, ako som zistila, nebol zrovna dobrý nápad. Ono asi ezoterika a nočný život naozaj nejde do seba.
Z podniku nás nenápadne vyhadzovali. Personál už chcel ísť domov. Ranné zore som pozorovala cez akýsi opar a chcelo sa mi lietať. Ako som sa však dozvedela popoludní (keď mi už nebolo tak zle, ale žalúdok som asi nemala ešte poriadne prečistený), prišla som dobre nadrbaná a vnášam destabilizujúce prvky do nášho partnerského vzťahu a profesionálneho života, lebo sa nedokážem na úrovni zabaviť.
Ráno som bola objednaná na masáž. Budík zvonil trištvrte hodinu, kým som pochopila, že treba vstávať. Preobjednala som sa. A cestou od masérky som sa dozvedela, že sa konajú aj nejaké voľby. Už zasa.
Všetky tri sme nezávisle od seba zvolili pyžamovú nedeľu.
Priznávam som nepoučiteľná. O päť rokov rovnakým štýlom pôjdeme osláviť tie tri priblblé písmenká pred menom s Monikou a o trinásť rokov ich pozývam zasa ja. Znova prídem v budúcnosti nadrbaná. Dvakrát určite.