Fantasy sen


Prolog: Snivalo sa mi toto. Ak sa mi bude snivat pokracovanie, tak ho napisem. 


Uz si nepamatala ako sa tam ocitla. Patrila tam. Mala tam byt. Krajina pachla skrytou mocarinou pod zdanlivo pevnou podou pod nohami. Stromy vytrcali svoje prazdne cierne pahyle v pustanine a oni dvaja cosi dolezite riesili. Nezaoberala sa ich recami. Nezaujimali ju. 

Doverovala im. Ak ju budu potrebovat, vie, co ma robit. Preziju. Este stale im hrozilo nebezpecenstvo. Rozpravali o buducich krokoch privela na jej vkus, ale asi to tak ma byt. Muzi su ini. Niekedy akoby nic nevideli. Mozno to sposobuju tie svaly. Uvazovala. Nakoniec toho "blatoveho" aj tak zabiju. Moze mat rodinu akokolvek velku. A rovnako aj zurivost. 

Uvedomovala si dolezitost svojej ulohy v tomto boji. Ved ju kedysi vlastnil. Patrila k nemu. Pozna ho. Chce ju spat. Nevie, ze ju stratil. Teraz to nebolo dolezite. Zacala sa zvedavo obzerat. Odrazu ju zaujal obraz vyryty do tela jedneho z bojovnikov. Doteraz si ho nevsimla. Priblizila tvar, co najblizsie. 

Patrala jemne prstami po jeho tele. Obdivovala zvlastnu akoby tetovanu kresbu siahajucu od pupka cez lavy bok az k chrbtu a nemohla sa vynadivat. Pod dojmom nechutnej pavuciny sa skryvala struktura zlozitej organickej zluceniny a zaroven bombasticka hviezna mapa. Spravala sa zdanlivo navonok ako pudove zvieratko, ci necivilizovana divozienka. V skutocnosti objavovala fascinujucu podstatu sveta. Ocitla sa v inej dimenzii, ktora ju vtiahla do svojho sveta. 

Prestal rozpravat a pozoroval ju. Opatrne ju zodvihol ako neposlusne maca, ktore sa zatulalo tam, kde nemalo a prenikavo sa jej chvilu hladel do oci. Pripadalo jej to zabavne. Nesmiala sa. Zvedavo hladela. Ti muzi su navyse aj smiesni. Dedukovala. 

Putovali niekolko hodin, dni alebo tyzdnov. Vlastne je to jedno. Casova velicina sa v monotonnosti stratila. Doslo k bitke. Krv vpijajucu sa do zeme prikryla hmla. Vnimala len ostre vykriky tych, co umierali. Zarezavali sa jej do srdca. 

Pred nou vystupil z abstraktneho nekonecna dom. Z blata. Spoznala ho. Vedela o nebezpecenstve, jasnej pasci. Netrapilo ju to. Chcela vojst, tak vosla. Vsetko bolo ako si pamatala. Dokonca rovnako rozhadzane. Neprekvapilo ju, ze "blatovy" vosiel o chvilu tiez. 

Hovoril cosi o laske a pritom jeho pohlad vyjadroval namyslenu nadradenost a tuzbu po jej bezvyhradnej oddanosti. Jin moze byt aj on, co tomu nechape? Usmievala sa. Pomaly a s povabom jej vlastnym sa priblizovala. Uvolnil sa v ocakavani splnenia svojich nadeji a na moment zabudol na ostrazitost. 

Stala celkom pri nom. Myslel si, ze ju uz ma, ze stoji na stupni vitazov. Prudko a stastne ju objal okolo pasu. Nebranila sa. Tajomne sa usmievala. Nechapal. Bol zatvoreny vo svojich predstavach. 

Vo dverach sa zjavil bojovnik s pavucinou. V rukach drzal sekeru. Zurivost prekvapeneho "blatoveho" nemala sancu na vyhru. S vyrazom starostlivosti v tvari, prijemne jemneho naznaku strachu a otazky v ociach, ju zachranca jemne objal. 

Slubila mu pohladom, ze sa to viac nezopakuje. Ved preco aj, ked ten druhy lezal na dlazke mrtvy. Odisli ruka v ruke. V ustrety dalsej neistej buducnosti a nevyhnutnosti najst druheho bojovnika.